Kedy je kúpanie v prírodných jazerách bezpečné a komu radšej nie

Číra voda, upravený breh a ľudia vo vode vyzerajú ako záruka, že sa môžete bez obáv vrhnúť do jazera. Nie je to tak. Zdravotná nezávadnosť sa nedá odhadnúť okom a hĺbka, teplota aj dno majú svoje pasce. Letné kúpanie v prírodných jazerách a štrkoviskách na Slovensku je pritom príjemné, ak poznáte pár pravidiel a vyhnete sa najčastejším omylom. Tie sa týkajú kvality vody, siníc, zákazov aj schopnosti plávať.

Omyl prvý: číra voda je vždy nezávadná

Voda môže byť krištáľovo číra a pritom obsahovať baktérie, ktoré spôsobujú tráviace ťažkosti. Naopak, mierne zakalená voda nemusí byť zdravotne rizikový problém, ak je zákal z piesku alebo rias bez toxínov. Rozhoduje laboratórny rozbor, nie vzhľad.

Kvalitu vody na vyhlásených prírodných kúpaliskách sleduje orgán verejného zdravotníctva a výsledky sú dostupné pre verejnosť. Pred sezónou aj počas nej si ich vyhľadajte alebo si prečítajte informačnú tabuľu pri vstupe. Pri divokých miestach takéto sledovanie nemáte, a preto nezabudnite, že kúpete sa na vlastné riziko.

Omyl druhý: sinice sú len zelená voda

Sinice môžu vytvárať zelené šmuhy, kaluže farby, povlak na hladine alebo zápach po zemine či hnijúcej tráve. V teplých a pokojných jazerách sa premnožujú najmä koncom leta. Niektoré druhy uvoľňujú látky, ktoré dráždia kožu, oči a pri prehltnutí aj tráviaci trakt.

Ak vidíte zelený povlak, do vody nevstupujte a nepúšťajte tam deti ani psov. Po kúpaní sa osprchujte čistou vodou. Ak sa objaví vyrážka, nevoľnosť, hnačka alebo podráždené oči, obráťte sa na lekára a povedzte mu, kde ste sa kúpali. Zvieratá vydávajte od brehu, kde sa zhromažďuje pena.

Omyl tretí: kto vie plávať, ten sa nemôže utopiť

Prírodné jazero nie je bazén. Dno klesá náhle, sú tam jamy, riasy, korene a najmä studené vrstvy pod teplou hladinou. Náhla zmena teploty môže vyvolať kŕč alebo šok, a to aj u dobrého plavca. Rieky a priehrady majú navyše prúdy.

Do neznámej vody neskáčte rovno hlavou. Vstupujte postupne, nechajte telo privyknúť a neplávajte ďaleko od brehu, najmä sami. Deti nechajte len pod dozorom dospelého, ktorý je v dosahu ruky. Po alkohole alebo po veľkom jedle sa do vody radšej nevracajte. Nafukovacie hračky nie sú záchranná vesta.

Nebezpečné sú aj prekážky, ktoré zo hladiny nevidíte: konáre, kamene a zvyšky stavieb na dne. Do vody preto vstupujte pomaly, na kamenistom alebo zarastenom dne v obuvi do vody a nikdy neskáčte tam, kde ste dno nepreskúmali. Na veľkých vodných plochách s lodnou dopravou plávajte pri brehu a využite výraznú plaveckú bójku, aby vás ostatní videli.

Omyl štvrtý: kúpať sa môžem kdekoľvek

Nie všade je kúpanie dovolené. V chránených územiach, na vysokohorských plesách a na vodárenských nádržiach môže platiť zákaz a jeho porušenie je priestupok. Zakázané môžu byť aj opustené lomy a štrkoviská, kde hrozia zosuvy a hlboké jamy s ostrými predmetmi. Súkromný pozemok k jazeru tiež neznamená voľný vstup.

Pred cestou si overte, či je miesto vyhlásené ako kúpalisko, a rešpektujte tabule. Informácie poskytuje obec, správa chráneného územia alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva. Nezabudnite, že kvalita vody a zákazy sa z roka na rok menia, preto sa nespoliehajte na minuloročnú skúsenosť.

Omyl piaty: v teplej plytčine sa nemôže nič stať

Práve plytká, vyhriata voda pri brehu je miesto, kde sa najlepšie množia baktérie, riasy aj drobné parazity. Po kúpaní v takejto vode sa niekedy objaví svrbivá vyrážka, ktorú spôsobujú larvy cerkárií z vodných vtákov, takzvaná svrbivka plavcov. Je nepríjemná, no zvyčajne sama ustúpi. Pomôže, ak sa po vyjdení z vody hneď osušíte uterákom a osprchujete.

Deti sa radi hrajú v plytčine celé hodiny, a práve tie sú najviac vystavené. Nenechajte ich piť vodu z jazera a malé deti s plienkami nepúšťajte do vody bez plaveckých nohavičiek. Ak sa vyrážka zhoršuje alebo trvá dlhšie, navštívte lekára. Hlbšia voda býva čistejšia, ale aj studenšia, preto o jej bezpečnosti rozhodujte podľa vlastných schopností, nie podľa teploty hladiny.

Komu sa kúpanie v jazere neodporúča bez rozmyslu

Zvýšenú opatrnosť potrebujú malé deti, tehotné ženy, seniori a ľudia s oslabenou imunitou, kožným ochorením alebo chronickou chorobou srdca. Studená voda zaťaží obehový systém a znečistená voda môže vyvolať infekciu. Ak ste na pochybách, poraďte sa s lekárom.

Dieťa, ktoré prehltne vodu z jazera, sleduje potom niekoľko dní. Pri horúčke, hnačke alebo zvracaní nečakajte a obráťte sa na lekára. Nezabudnite na slnko: voda neodráža len teplo, ale aj UV žiarenie, a preto sa chráňte krémom, tričkom a klobúkom.

Čo teda platí v praxi

Pred každým kúpaním urobte krátku kontrolu:

• prečítajte si informačnú tabuľu a zistite, či je kúpanie dovolené,
• skontrolujte farbu, zápach a povlak na hladine,
• pozrite sa, kde je plytčina a kde sa dno strháva,
• do vody vstupujte pomaly, nikdy nie sami,
• po kúpaní sa osprchujte a osušte.

Takéto návyky zaberú päť minút a ušetria vám zdravotné komplikácie.

Zdroje

• Úrad verejného zdravotníctva SR
• Regionálne úrady verejného zdravotníctva
• Štátna ochrana prírody SR