Ako zistiť, či sa vám MBA štúdium naozaj oplatí

MBA nie je zázračná vstupenka do vedenia firmy, ale ani vyhodené peniaze. Rozhoduje, kto ho študuje, s akou praxou a čo od neho čaká. Najväčšie nedorozumenia sa týkajú platu, titulu a toho, či je jedno, kde štúdium absolvujete. Rozoberieme ich na konkrétnych situáciách, aby ste vedeli, kedy sa oplatí a kedy radšej zvoliť iný druh vzdelávania.

Omyl: MBA automaticky zvýši plat

Diplom sám o sebe zamestnávateľovi nič nesľubuje. Zmenu prinášajú nové schopnosti a kontakty, ktoré vám štúdium dá. Typický príklad: projektová manažérka s desaťročnou praxou prejde programom zameraným na financie a strategické riadenie a o dva roky neskôr dostane ponuku vyššej pozície. Pomohla jej však predovšetkým prax, ktorú doplnilo štúdium.

Kto prichádza bez skúseností z práce, ťaží z programu menej, pretože prípadové štúdie a diskusie počítajú s tým, že máte čo porovnávať. Preto sa MBA zvyčajne viaže na niekoľkoročnú prax vo vedúcej alebo odbornej funkcii. Zvýšenie platu je možné, no nikto vám ho nezaručí.

Omyl: MBA je titul ako každý iný

V slovenskom právnom prostredí nemá MBA také jednoznačné postavenie ako titul Ing. alebo Mgr. Programy sa líšia dĺžkou, obsahom aj tým, čo škola po absolvovaní vydáva. Pred prihlásením si preto overte, aký dokument získate a ako ho posudzujú zamestnávatelia v odbore, v ktorom pôsobíte.

Spýtajte sa školy aj na akreditáciu, teda na to, či má príslušné oprávnenie, a na zahraničné partnerstvá, ak ich inzeruje. Informácie o akreditácii nájdete aj na stránkach ministerstva školstva a akreditačnej agentúry. Nespoliehajte sa len na reklamné tvrdenia o medzinárodnom uznaní.

Omyl: je jedno, kde a ako ho študujem

Hodnotu programu tvoria vyučujúci s praxou, prípadové štúdie z reálnych firiem a spolužiaci, od ktorých sa môžete učiť. Skontrolujte, kto prednáša, aké predmety sú povinné, aký je podiel práce v skupinách a či si môžete vybrať zameranie, napríklad financie, marketing alebo riadenie ľudí.

Online a kombinované formy majú pri práci popri štúdiu výhodu v čase, no menej príležitostí na osobné stretnutia. Prezenčné programy tvoria sieť kontaktov lepšie. Najdrahšie nie je vždy najlepšie, porovnajte obsah, nie len cenu a prestíž. Hovorte s absolventmi o tom, čo im štúdium naozaj dalo.

Pre koho má MBA zmysel a pre koho nie

Zmysel má pre ľudí, ktorí už riadia tím alebo projekty a chcú sa posunúť do vyššieho manažmentu, prejsť do iného odboru alebo rozbehnúť vlastný podnik so širším pohľadom. Prínos je tým väčší, čím konkrétnejší cieľ máte.

Menej sa hodí tomu, kto hľadá len titul alebo sa chce vyhnúť rozhodnutiu o kariére. Ak vám chýba konkrétna zručnosť, napríklad analýza dát alebo vedenie ľudí, kratší kurz vás vyjde lacnejšie a rýchlejšie. Pred rozhodnutím si spočítajte celkovú cenu vrátane času a zvážte, či vám štúdium zaplatí zamestnávateľ.

Školné je len časť účtu

K školnému pripočítajte cestovanie, študijné materiály, poplatky za skúšky, niekedy zahraničné moduly a čas, ktorý budete tráviť štúdiom namiesto rodiny či oddychu. Ceny sa medzi programami líšia výrazne, preto nehľadajte priemer, ale žiadajte rozpis. Spýtajte sa, čo je v cene a čo nie, aké sú podmienky splátok a čo sa stane, ak štúdium prerušíte.

Ak platí zamestnávateľ, často sa viaže zmluva, v ktorej sa zaväzujete zostať vo firme určitý čas, inak časť nákladov vraciate. Prečítajte si ju pred podpisom. Spočítajte aj to, koľko by ste dostali späť pri realistickom raste platu. Ak je odpoveď neistá, zvážte lacnejšie alternatívy.

Týždeň popri práci: ako to vyzerá v praxi

Predstavte si Janu, vedúcu tímu v logistike. V pracovné dni vstáva skoro a v práci rieši tím a termíny. Štúdium jej zaberá dva večery týždenne a jeden víkend v mesiaci. Skúšky pripadajú na obdobie uzávierky, kedy je v práci najviac povinností.

Prvé mesiace sú vyčerpávajúce, no potom si nastaví rytmus: čítanie v MHD, prípadové štúdie plánuje na pokojnejšie dni, s rodinou sa dohodne na výpomoci. Na konci druhého roka dokáže tému záverečnej práce použiť v zamestnaní a získa nové kontakty z ročníka. Jej príklad ukazuje, že popri práci sa to dá, ak má podporu zamestnávateľa a reálny plán. Bez nich štúdium často končí predčasne.

Časté otázky

Aká prax sa pred MBA vyžaduje?

Líši sa podľa školy. Väčšina programov očakáva niekoľko rokov praxe, často aj vo vedúcej úlohe. Presné podmienky nájdete u konkrétneho poskytovateľa a môžete sa ich opýtať pri informačnom stretnutí.

Dá sa MBA študovať popri zamestnaní?

Áno, väčšina programov je navrhnutá pre pracujúcich a prebieha cez víkendy alebo večer. Počítajte však s množstvom domácej práce a skúšok, ktoré zaberú voľný čas aj dovolenku.

Ako dlho štúdium trvá?

Zvyčajne jeden až dva roky, podľa formy a intenzity. Skrátené bloky trvajú kratšie, no sú náročnejšie. Dĺžku vždy overte v študijnom pláne.

Zdroje

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
• Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo